Nadhodnota a vykorisťovanie človeka človekom

thumbnail
Print Friendly, PDF & Email

Kto môže za tento stav ? Hľadajme všetci riešenia.

Nadhodnota = nespravodlivé vyplatenie za odvedenú prácu robotníkovi, zamestnancovi a jeho vykorisťovanie, (ich) vykorisťovanie.

Karol Marx vo svojom diele Kapitál používal výraz “nadhodnota” (Mehrwert), ako odborný termín pre rozdiel medzi dvoma cenami: medzi hodnotou práce a medzi produktom práce – tj. hodnotou tovaru. Tu tvrdil, že robotník musí odpracovať určitú nutnú pracovnú dobu, aby vznikla hodnota, z ktorej uživí seba a rodinu; potom však musí pracovať dlhšie, aby uživil tiež kapitalistu! Z tejto “nadpráce” teda vzniká nadhodnota, ktorá je však robotníkovi odcudzená, lebo si ju privlastní kapitalista, a tým robotníka vykorisťuje!

Kapitalista teda zamestnáva pracovníka (tj. kupuje na trhu práce jeho pracovnú silu) a platia mu za jej hodnotu, rovnajúcu sa hodnote prostriedkov, ktoré pracovník potrebuje na reprodukciu svojej pracovnej sily (svojej rodiny). Moje : .. a čo môže z min. mzdy, páni politici ? Pracovná sila (Človek) sa tak stáva TOVAROM!

Pracovník vyrába viac, ako je jeho hodnota (teda čo je jeho mzda) a rozdiel vyjadrený v pracovnej zmene (v cenovom vyjadrení) si ponecháva kapitalista (po zdanení k investíciám i k osobnej spotrebe).

Základná schéma tohto procesu vyjadruje rovnica:

H = Ca + Co + V + m
H = hodnota produktu
C = konštantný kapitál: Ca = pracovné prostriedky – spotrebúvajú sa po častiach
Co = pracovné predmety – spotrebujú sa naraz
V = variabilný kapitál (zodpovedá mzde – cene pracovnej sily – na trhu práce )
m = nadhodnota (nezaplatená práca, robotníkovi, zamestnancovi )
m / V = miera vykorisťovania = m ‘

Výsledok práce človeka (výrobok, služba) je určený pre trh a stáva sa TOVAROM. Jeho hodnota (výmenná hodnota) má určitú konkrétnu úžitkovú hodnotu, na trhu vyjadrenú cenou (ako speňažuje hodnoty). Z vyššie uvedenej základnej rovnice vyplýva, že časť hodnoty je prenesená zo spotrebovaných, resp. opotrebovaných výrobných prostriedkov, a ďalšia časť predstavuje prácu novovytvorená hodnota (zodpovedá mzde pracovnej sile a jej nadpráce). Výroba sa pravidelne opakuje (reprodukuje), a to buď v menšom rozsahu (zúžená reprodukcia), v nezmenenom rozsahu (jednoduchá reprodukcia, kedy je celá nadhodnota neproduktívne spotrebovaná), alebo vo väčšom (rastúcim) rozsahu (rozšírená reprodukcia). Tento prípad je typický a znamená, že vlastník výrobných prostriedkov (kapitalista alebo štát) časť nadhodnoty investuje späť do výroby.

Príklad rozšírené reprodukcie: H (100) = Ca (50) + Co (10) + V (20) + m (20) … … m ‘= 100%
Vlastník rozhodol výrobu rozšíriť, tj. Časť nadhodnoty (zisk) investoval späť do výroby: m = 10 na Ca (viac strojov), 2 na Čo (viac surovín) + 2 na V (ďalší pracovníci), 6 si nechá H (116) = Ca (60) + Co (12) + V (22) + m (22) … … m ‘= 100%

Takto možno postupovať aj v ďalších rokoch s tým, že vďaka vedecko-technickému rozvoju a rastu produktivity práce spravidla dochádza k zmene pomeru medzi konštantným (továrne a ich strojové vybavenie) a variabilným kapitálom (mzdy) v prospech konštantného (pôvodných 60C / 20V sa zvyšuje napr. na 70C / 20V).

Napr. v treťom roku reprodukcie môže rovnica vyzerať:
H (140) = Ca (90) + Co (15) + V (15) + m (20) … …. M ‘= 133%
Výsledky: – zvýšil sa celkový objem výroby;

– zvýšilo sa tzv. organické zloženie kapitálu (v dôsledku vedecko-technického pokroku) a celková produktivita práce.
– došlo k výraznému zníženiu počtu pracovných síl Moje : toto ovplyvňuje zamestnanosť – NEZAMESTNANOSŤ. 1
– zmenšil sa objem nadhodnoty, avšak miera vykorisťovania sa celkovo zvýšila.

Na záver je potrebné upozorniť na rozdiel medzi nadhodnotu a ziskom, lebo práve toto je využívané nemarxistickou teóriou a hospodárskou politikou proti marxizmu.

Základná otázka totiž znie:
KTO vytvára zisk A nadhodnotu a KDE JE ICH ZDROJ?

CHARAKTER PRÁCE A SKUTOČNOSŤ, ŽE NAHODNOTA JE VÝSLEDOK NEZAPLATENEJ ROBOTNÍKOVI PRÁCU,
A ŽE TEDA NADHODNOTU VYTVÁRA LEN ČLOVEK, AKO PRACOVNÁ SILA.

Konštantný kapitál svoju hodnotu iba postupne prenáša do ceny výrobku v nezmenenej podobe. Kritici marxizmu naopak tvrdia, že zisk, slúžiaci (vedľa uspokojovanie potrieb kapitalistov) k rozšírenej reprodukcii je plodom celého kapitálu (okrem iného sa tým snaží zakryť faktor vykorisťovanie človeka človekom!).

Z toho vyplýva:
a) Miera nadhodnoty m ‘ vyjadruje stupeň vykorisťovania ľudskej práce; !!!!
b) Miera zisku z ‘ naopak ukazuje stupeň ziskovosti (výnosnosť) kapitálu ako celku.
m ‘<z’

To je tiež dôvodom kvôli ktorému sa zvyšuje tempo práce. Preto musíte v zamestnaní plniť vyššie normy, z ktorých má zamestnávateľ vašu vyššiu nadhodnotu! Moje : (Viď. Volkswagen, KIA, Peugeot atd. ), ktorú si majitelia zahraničných firiem, odvážajú zo Slovenska do svojich krajín !!! Z každej vykonanej práce totiž vznikajú hodnoty, z ktorých robotník dostane len určitý podiel. Marx v Kapitále hovorí o tom, že prostriedky, ktorými kapitalizmus zvyšuje svoju produktivitu mrzačia robotníka.

Ak teda máme v úmysle hodnotiť efektivitu, tak vlastník továrne s výplatou 14 miliónov korún nemôže byť predsa 1.000 krát efektívnejší, než zamestnanec s mzdou 14.000 korún (aj keď možno zohľadniť, že do podnikania vstúpil s istým rizikom). Efektivita štátu (štátnych podnikov) alebo súkromných podnikov mnohokrát býva zvyšovaná na úkor zamestnancov, nie na úkor vlastníkov.

Zdroje: MARX, K.: Kapitál. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1954.
ŠAFRÁNEK, L.: Základy politické ekonomie. Praha: Orego, 2013, str. 10 – 12